Esej a stavebný program

Ja, architektka, o 10 rokov

Ako bude vyzerať celý môj život o 10 rokov? Myslím, že na takúto otázku by nevedel s istotou odpovedať asi nikto.

Keď sa pozriem trochu do minulosti a spomeniem si na seba, ako som si len pred 2 rokmi robila zoznam vysokých škôl a chcela študovať odbory ako fyzioterapia/patológia/psychológia výlučne (!) na Slovensku, zrazu sa pozriem na seba teraz a nestíham sa čudovať. Študujem v Prahe architektúru, pričom som nikdy nejako úžasne nekreslila a moja fantázia je na bode mrazu. Tým som len chcela podčiarknuť, že 10 rokov je veľmi dlhá doba a tipujem, že veľmi málo z toho o čom teraz snívam sa naozaj v budúcnosti naplní. Ale nechajme sa prekvapiť.

Moja ideálna predstava je taká, že po dokončení školy budem pracovať v nejakom ateliéri, poprípade ak sa mi bude dariť tak si založím niečo vlastné a budem, ako sa hovorí, sama sebe pánom. Ak by sa pošťastilo, tak by sme s otcom mali vlastnú firmu a navzájom si pomáhali, keďže on je stavby vedúci. Čo sa týka osobného života, tak som v tejto predstave, v 30tich rokoch, šťastne vydatá, mám 1 dieťa, žijeme vo vlastnom a máme veľa 4-nohých kamarátov (+ 1 papagáj).

Ak by predchádzajúca verzia nevyšla a ja by som architektúru nedoštudovala alebo by ma nebavila, tak by sa moja cesta pravdepodobne uberala smerom k zvieratkám, či už založením útulku alebo nejakého občianskeho združenia na pomoc opusteným zvieratám.

Kde, v akom meste alebo krajine, sa bude toto celé odohrávať neviem, možno doma na Slovensku, v Česku, v Dánsku alebo v Nórsku, bohvie. Každopádne nech už budem kdekoľvek, s kýmkoľvek, či budem architektka, či skončím na úrade, či budem pomáhať zvieratám alebo skončím nezamestnaná, chcem byť šťastná, zdravá a so svojou rodinou.