PechaKucha

Volám sa Hana Pradličková, mám 20 rokov a pochádzam z malej dediny Veľké Leváre, asi 50 kilometrov od Bratislavy. Študovala som 8 rokov na gymnáziu v Malackách. 

Už ako 3-ročná som mala prvý kontakt so stavaním domov. Vždy som bola pri tatinovi počas stavania nášho rodinného domu a snažila som sa mu pomáhať. Od tohto veku som začala vnímať jeho prácu, je stavebný inžinier. Každýkrát keď ma vyzdvihol zo škôlky/školy som s ním chodila po jeho stavbách, hovoril mi o tom ako vykopávajú základy alebo ako idú pokladať škridle a ja som ho s nadšením počúvala aj keď som netušila o čom rozpráva.

Ako prvé miesto, ktoré významne ovplyvnilo celý môj doterajší život, je náš rodinný dom. Síce to nie je nejaký architektonický skvost, no pre mňa má neopísateľný význam a som naň od detstva veľmi naviazaná. 

Keď som toto srdce asi pred 4 rokmi nakreslila, netušila som, že pre mňa bude mať taký význam. Tatino bol veľmi prekvapený, pretože nevedel, že vo svojom voľnom čase kreslím. Dosť sa mu táto kresba páčila a vďaka nemu som začala rozmýšľať, že to moje kreslenie možno nie je na zahodenie. No a keďže v škole ma bavila matematika a geometria, tak som sa kombináciou týchto dvoch záľub dostala až na fakultu architektúry. 

Ďaľšie miesto, ktoré ma určitým spôsobom ovplyvnilo je New York, konkrétne Manhattan, ktorý som navštívila takto pred rokom. Vždy som tam chcela ísť, no po príchode som bola sklamaná, najmä kvôli enormnému množstvu špiny a smetí na uliciach. Jeden deň sme ale vyšli na najvyššie poschodie budovy Rockefellerovho centra a ja som si povedala, že to mesto je naozaj krásne. Neviem čím to je, ale väčšina miest ma ohromí práve z výšky alebo z diaľky.

Počas návštevy New Yorku sme prechádzali okolo tejto zaujímavej budovy, ktorá sa nachádza vedľa High Line a niečim ma veľmi oslovila. Neskôr som si vyhľadala, že to je budova, ktorú navrhla Zaha Hadid. Je to architektka, ktorej práca ma neskutočne baví a zatiaľ som nenašla jedinú budovu od nej, ktorá by sa mi nepáčila.